Hoci v minulosti museli mať koľajnice medzi sebou medzeru, aby sa vyrovnali s teplotnou expanziou/zmršťovaním, táto technika sa už nepoužíva na vysokorýchlostné vlaky. Koľajnice sú zvarené dohromady niekoľko kilometrov, a potom sa zahreje na vysokú teplotu, aby sa úplne roztiahla. Koľajnicové upevňovacie prvky využívajú veľmi vysokú upínaciu silu, a tak je kontrakcia ovela mensia. Druhou technikou je dilatačný spoj, ktoré môžu byť iné: už to nie je len medzera, ale hladký spoj, kde sú dve koľajnice vedľa seba a keď narastú alebo sa zmenšia na dĺžku, môžu sa kĺzať vedľa seba.